Říj 5 2016

Keď nemáte psa

Svet vášnivých chovateľov psov je mi rovnako vzdialený, ako je pre obyčajného smrteľníka vzdialený svet baletiek alebo operných spevákov. To však neznamená, že sa naše svety občas nepretnú. Mne sa to stalo naposledy pred pár dňami. Prijala som pozvanie kamarátky, aby som ju sprevádzala na prechádzke s jej psím miláčikom.

Netušené možnosti

Bol to pes na prvý pohľad aktívny. Štíhla postava, rýchle pohyby, zato poslušný a prítulný. Žiadna krvilačná šelma. Údajne však má jednu chybu, vždy totiž chytí pach nejakého zvierať, ktoré žije v lese, napríklad srnky alebo jeleňa a vtedy nepozná brata a už vôbec nie majiteľku. Netrvalo to ani dlho a videla som na vlastné oči, ako sa psík nenápadne vytratil medzi stromy. Čakali sme na mieste a po zhruba štvrťhodine sa psík naozaj vrátil. Kamarátka zvažuje vypožičanie elektronického obojku a keď sa naozaj osvedčí, odváži sa svojho kamaráta pustiť aj pred svoj dom len tak, na voľno. Rádiové oplotenie totiž počíta so skúsenosťami z používania tohto obojku, takže v prípade nutnosti psa zadrží. V živote by mi nenapadlo, že je to možné.

Written by